Jedno ráno, keď sa mraky na oblohe rozhodli bojovať so slniečkom o prevahu, či bude v ten deň slnečno alebo zamračené, sa zrazu uprostred izbičky Majky a Maxa objavil ich kamarát duch Kaško. „Kamoši, kamoši, ja sa taaaaaaaaaaaaaak nudím, poďme si vymyslieť nejaký super bomba výlet“, spustil Kaško hneď zhurta. Majka nadšene zvýskla, ale Max chcel prevziať úlohu staršieho a múdrejšieho brata a hovorí:
„Kaško, po prvé - najprv sme sa zabudli pozdraviť, takže „ahoj“ a po druhé, počasie nevyzerá najlepšie, čo keď nás niekde chytí dážď?“
Kaško sa zháčil, malú chvíľku popremýšľal, potom objal Maxíka aj Majku, zatočil s nimi naradostene vo vzduchu a kričí: „Jasné, Maxík a Majka, prepáčte, ja som sa tak ponáhľal Vám všetko vyrozprávať, že som sa nestihol pozdraviť. Takže ahooojte kamaráti moji, ja mám pre nás program aj keby lialo ako z krhly.“
Všetci sa zasmiali a duch Kaško neváhal ani chvíľku a ihneď začal opisovať jeho naplánované potulky krajinou Haravara:
„Kde bolo, tam bolo, kedysi dávno v mladšej dobe kamennej, žili na území dnešnej krajiny Haravara roľníci a poľnohospodári, ktorí sa živili obrábaním úrodnej pôdy. Z ich života, príbytkov a hrobov sa zachovali archeologické nálezy, ktoré musíme preskúmať“, opisuje súrodencom duch Kaško Archeosanzen v Nižnej Myšli.
Alebo by sme mohli navštíviť Centrum edukacyjne Sentinel v meste Rožňava, kde si môžeme naživo vyskúšať, ako v minulosti baníci ťažili a spracovávali rudu, ako fungovali rôzne banské stroje a mechanizmy a tiež si môžeme vyskúšať banskú železničku“.
Max sa nadšene usmieval, ale Majka sa trochu zachmúrila: „To je len pre chlapcov, aký nápad by si mal aj pre mňa?“
Kaško bez váhania pokračoval:
„Ak by sme šli smerom na východ krajiny Haravara, tak nás v obci Klokočina privíta Zvieracia farma, v ktorej žije viac ako 150 zvieratiek, nerátajúc rybičky v akváriu a v jazierku. Chovajú tam aj exotické vtáčiky, opice, feneky, veveričky, papagáje, ary, chameleóny, hady, sovy, sokoly... fúúú, toľko zvieratiek si ani nevieš predstaviť, Majka.“
Úsmev na tvári mali zrazu obaja súrodenci a nadšene počúvali, čo im potulky krajinou Haravara ešte ponúknu.
„Kamaráti, minule som si všimol, že nám chýba na našej pátracej mape krajiny Haravara jedna pečiatka“ rozmýšľa nahlas Kaško. „Podľa predpovede počasia už od obeda nehlásia dážď, takže ak by ste mali chuť na prechádzku, počul som o rozprávkovom drevenom domčeku v lese, ktorý sa volá "Horská chata Lajoška“, a práve tam na nás jedna pečiatka čaká.
Chata Lajoška má veľké drevené steny, ktoré voňajú lesom, všade sú drevené stoličky a stoly, kde si môžeme spapať niečo chutné a doplniť energiu.
Cestou na chatu uvidíme stromy také vysoké, že vyzerajú, akoby držali oblohu. Alebo aj srnky, ale vtedy musíme byť tíško, aby sme ich nevystrašili.“
Majka si už predstavovala tú krásnu cestičku lesom, ale teraz mal výhrady zase Maxík a hovorí: „Ja asi nebudem vládať toľko chodiť, keď bude teplo.“
„Aj to sa dá vyriešiť“, odpovedal usmievavý duch Kaško. „Poriadnu dávku dobrodružstva by sme si užili na približne 5 km dlhej túre cez Zejmarskú roklinu v tieni lesa, kde nás čakajú rebríky, po ktorých musíme vyliezť hore. Uvidíme nádherné výhľady a vodopády, ktoré nás osviežia ako dúšok čistej vody. Keď sa dostaneme do cieľa - na planinu Geravy, zrazu sa pred nami vynorí obrovská lúka, kde sa môžeme schuti rozbehnúť a zahrať sa, zjesť svoju desiatu a oddýchnuť si. Cesta späť je ďalším neuveriteľným zážitkom, pretože nasadneme na parádnu jednosedačkovú lanovú dráhu dlhú takmer 2000 m. Počas jazdy dole zbadáme najväčšiu a zároveň najchladnejšiu priehradu na Slovensku – Palcmanskú Mašu, na ktorej si potom môžeme začlnkovať alebo keď budeme odvážni, aj sa okúpať.
Majka a Max si s otvorenými očami a ušami vypočuli všetky Kaškove nápady.
Čo myslíte deti, ktorý výlet si vybrali?
To už ani nie je podstatné, pretože dôležité je to, ktorý výlet si vyberiete vy s vašou rodinkou.
