Čo dokáže voda, vietor a mráz, keď ich priateľstvu a schopnostiam doprajete pár miliónov rokov? Nuž, na Slovensku sa ich puto ukázalo skutočne neprekonateľné, a to v podobe najznámejšieho hríbovitého skalného útvaru, údajne tiež najväčšieho v celej Európe. Ako pomohol Markušovský skalný hríb Levočanom dobyť hrad v Markušovciach? Odpoveď vás určite zaujme! Zaujímavá bude pre vás aj vyhľadávaná najmenšia ZOO Slovenska, v ktorej si užijete jazierko, arborétum, terárium či komunikatívneho somárika Johnyho.
Markušovký skalný hríb je huba, z ktorej sa zaručene neotrávite. Ani cesta k nemu nie je v žiadnom prípade otravná. Práve naopak, tento hríb je údajne najkrajší skalný útvar na Slovensku a je súčasťou národnej prírodnej pamiatky Markušovské steny. Tvorí ho asi 8 m vysoká noha a klobúk s priemerom 3 m. Ale nebojte sa, klobúk nespadne! Už na prvý pohľad kamenný klobúk púta dokonalým symetrickým tvarom. Na jeho temene rastie trávnatá vegetácia. Materiál, z ktorého je tvorená noha – v tomto prípade zlepence, je menej odolný voči zvetrávaniu ako pieskovcový materiál klobúka. Proces vzniku skalného hríbu je ukážkou selektívneho zvetrávania rôzne odolných hornín starších treťohôr (paleogénu). Dlhotrvajúcimi účinkami vody, mrazu i vetra sa horniny postupne rozpadajú – zvetrávajú. Mechanicky menej odolný zlepenec podlieha zvetrávaniu ľahšie a rýchlejšie ako nadložné odolnejšie pieskovce, a preto je zlepencová noha užšia.
Hrad bol po stáročia vlastníctvom tunajšieho šľachtického rodu Mariássyovcov. Tí však s ním mali mnoho trápenia – zničili im ho znepriatelené mestá, potom zase požiar. V 16. storočí, v roku 1527, počas neprítomnosti bratov z rodu Máriássy Levočania napadli Markušovský hrad pod vedením levočského starostu Schneidera, ktorý zmobilizoval Levočanov a niekoľko sto žoldnierov a Markušovský hrad dobyl delami a dobývacím strojmi. Dobyvatelia použili zaujímavú stratégiu – na juhu podkopali hradný múr a zvalili ho. Podobným spôsobom zničili aj juhozápadnú polkruhovú baštu. Markušovský hrad vykradli a podpálili. Kráľ Ferdinand neskôr skonfiškoval všetky majetky rodu Mariássy. Na prelome 18. a 19. storočia, keď hrad už neplnil obrannú funkciu a ani nevyhovoval nárokom čoraz pohodlnejšej šľachty, ho Mariássyovci opustili a presťahovali sa do neďalekých útulnejších kaštieľov a kúrií. Napriek tomu, že Markušovskému hradu osud neprial, dodnes z neho vyžaruje majestátnosť a hrdosť.
Areálom ZOO preteká potôčik a prostredie skrášľuje aj jazero. Dohromady dotvárajú príjemnú scenériu domova zvierat. Najmenšia a najmilšia zoologická záhrada na Slovensku o rozlohe 8 hektárov sa rozprestiera v nádhernom areáli Madaras parku. Nachádza sa v nej vyše 530 zvierat 130-tich druhov. Vidieť tu môžete napríklad všetky veľké mačkovité šelmy – leva púšťového, tigra ussurijského či jaguára amerického. Návštevu ZOO spestrujú detské ihriská. Počas leta sú pre deti pripravené i rôzne atrakcie, napríklad jazda na koni. Súčasťou ZOO je celoročne otvorený pavilón Aquaterra s akvarijnými a teráriovými živočíchmi, zoo shop, stánky s občerstvením i cukráreň. Návštevníci tu majú možnosť vidieť aj arborétum s vyše 30 druhmi zaujímavých drevín.
Zrúcanina nížinného Markušovského hradu z 13. storočia sa nachádza priamo v strede obce Markušovce, stačí sledovať žlté turistické značky. K hradu sa dostaneme z hlavnej cesty a parkovať je možné priamo pri zrúcanine. Chránený objekt Markušovský skalný hríb leží 5 km od obce Markušovce. Ku hríbu je nenáročný prístup aj z obce Matejovce nad Hornádom. Po prehliadke unikátneho prírodného výtvoru pokračujte okrajom lesa, stále v dotyku s Hornádom. Na rieke Hornád leží aj mesto Spišská Nová Ves so svojou krásnou ZOO.
